Je archanjel Michael totožný s Ježišom Kristom?

Pre zástancov trojice je toto veľmi rozhodujúce, ak by boli Pán Ježiš a archanjel Michael jednou a tou istou bytosťou, celá náuka o trojici by sa im zrútila. O to podivnejšie sa nám môže zdať učenie adventistov siedmeho dňa, ktorí veria, že Pán Ježiš je archanjel Michael, ale tiež veria aj v trojicu. Pozrime sa preto najskôr na to, čo slovo archanjel znamená a potom samozrejme, čo o　tom hovorí Biblia.

Slovo archanjel sa skladá zo slov archi a　angelos. Slovo archi znamená, byť predstavený niekomu, zastávať nejaký vysoký úrad , alebo nadradenú vrchnosť. Je použité na Ježiša Krista, ako na pastiera: „A keď bude zjavený najvyšší pastier (gr. „archipoimen“) odnesiete si nevädnúci veniec slávy“(1. Pet. 5:4 pr. M.Pavlík). Niektoré preklady to neprekladajú, ale　uvádzajú ako „arcipastier“, čo v　podstate znamená: pastier s　najvyšším postavením, autoritou. Anjel gr. angelos znamená posol a　spojením so slovom archi označuje toho najvyššieho, najvýznamnejšieho posla. Slovo archanjel je použité v　Biblii dva krát, ale vždy označuje tú istú osobu: Júda 1:9 a　1.Tes. 4:16. Archanjel znamená hlavný vrchný, predný, alebo vedúci anjel a podľa Thayerovho slovníka: šéf anjelov, princ anjelov, alebo leader anjelov. Hoci je archanjel pre anjelov vodcom, voči Bohu je stále anjelom – poslom.

Pán Ježiš Kristus bol aj vo svojej predľudskej existencii Božím poslom. Je spomenutý v Biblii ako anjel minimálne na ôsmych miestach. Ako anjel Boží, ktorý išiel za táborom Izraelovým v　2.Moj. 14:19, keď prechádzali cez Červené more. Potvrdzuje to aj apoštol Pavol, ktorý spomína v　1. Kor. 10:4, keď boli Izraeliti pokrstený v　oblaku aj v　mori, išla za nimi skala, ktorou bol Kristus. Ďalej 2. Moj. 23:20-21 anjel, ktorý má ísť pred Izraelom a　Jahveho meno má prebývať v　jeho strede. Podľa 2. Moj. 32:34 a　33:2 ich mal tento anjel tiež voviesť do zasľúbenej zeme. V　Jozuovi 5:13-15 ako „knieža Jahveho vojska“. V Zjavení 7:2 ho Ján videl ako anjela, ktorý mal pečať živého Boha. Je tiež spomenutý v Malachiášovi 3:1, kde je nazvaný ako anjel zmluvy, po ktorom Izraeliti túžili. Ako anjel zmluvy je aj v　Zjavení 10:1-4, ktorý má na hlave dúhu (znak zmluvy) a　stojí na zemi a　na mori, čo predstavuje jeho budúcu vládu. V Iz. 63:9 je spomenutý ako anjel Jahveho tvári, alebo Jahveho osobný posol, ktorý zachraňoval Izraelitov, keď mali súženie. Ďalej keď zápasil s　Jákobom nejaký muž (1.Moj. 32:24-30), prorok Hozeáš to spomína, ako zápas Jákoba s　anjelom (Hoz. 12:4). Je dosť možné, že tým anjelom bol predľudský Ježiš Kristus. On je s　veľkou pravdepodobnosťou aj tým anjelom zostupujúcim z　neba, ktorý mal veľkú moc, až sa zem ožiarila jeho slávou (Zj. 18:1).

Neobstojí argument niektorých, že on je anjelom len v　zmysle posla, pretože všetci anjeli sú poslovia a　dokonca sú to jeho druhovia (Žid. 1:8). Keďže anjel znamená posol, ak by nebol Michael totožný s　Ježišom, bol by tu zjavný problém. Michael by bol hlavný posol a　Pán Ježiš by bol iba posol. Michael by bol potom Ježišovi Kristovi nadradený, čo predsa nie je možné prijať.

Podobný problém by nastal aj v　1.Tes. 4:16 ak by sme použili preklad, tohto verša, podľa ktorého by mal Pán Ježiš zostúpiť „na povel a　na hlas archanjela“. Potom by sme museli uznať, že archanjel by mal dať Pánovi Ježišovi povel, čo je ale vylúčené, pretože sme si už viackrát predtým dokázali, že Pán Ježiš je po Bohu najvyššou bytosťou. Nemôže predsa nižší dávať povel vyššiemu. Preto správny preklad je, že „sám Pán (Ježiš) zostúpi s　veliteľským povelom s　hlasom archanjela a　s　trúbou Božou.“ Keď to chceme doslovne preložiť, tak zostúpi s　hlasom hlavného posla, alebo princa, lídra poslov. Pavol ho teda opisuje ako toho, ktorý je späť vo svojom pôvodnom nebeskom postavení, ako veliteľa, alebo kniežaťa Jahveho vojska (Joz. 5:14). Aj biblický kontext je s　tým v　súlade, pretože povel na vzkriesenie z　mŕtvych dáva Ježiš Kristus: „Skutočne, skutočne, hovorím vám, prichádza hodina, a　už je tu, keď mŕtvy　počujú hlas Syna Božieho, a　tí, čo ho počujú, budú žiť“(Ján 5:25). Tiež v　Danielovom proroctve povstane Michael tesne predtým, ako nastane vzkriesenie (Dan. 12:1-2). Biblia skutočne hovorí iba o　jednom archanjelovi a　to o Michaelovi. Preto hlas archanjela s　ktorým zostúpi Pán Ježiš, nám ukazuje, že Michael a　Ježiš Kristus sú s　veľkou pravdepodobnosťou totožní. Trúbenie v　Biblii znamená signál, ktorý oznamuje začiatok určitej udalosti. Tu vidíme, že hoci je Pán Ježiš opäť vo svojom postavení archanjela a　je mu daná moc oživovať mŕtvych, nerobí to kedy on chce, ale zostupuje s　trúbou Božou. Boh je teda ten, ktorý určuje, začiatok tejto udalosti. To presne súhlasí s　tým, čo hovoril Pán Ježiš: ,,O tom dni však, a　hodine nikto nevie, ani anjeli v　nebi, ani Syn, iba sám Otec“ (Mar.13:32). Niektorí si myslia, že trúbenie je výhradne záležitosťou anjelov, preto uvediem text, ktorý to vyvracia: „Pán Jahveh bude trúbiť na trúbu a　pôjde ako víchrice juhu“(Zach. 9:14b).

Ďalej si môžeme všimnúť aj nápadnú zhodu: v　Zjavení 12:7 si čítame, že bojoval Michael a　jeho anjeli, ale　v　Matúšovi 16:27 si čítame, že „Syn človeka príde v　sláve svojho Otca so svojimi anjelmi...“ a tiež Pavol písal Tesaloničanom o　tom, že „sa Pán Ježiš zjaví s　anjelmi svojej moci“(2. Tes. 1:7). Tak kto je veliteľ toho vojska anjelov, Pán Ježiš, alebo Michael? Alebo sa striedajú? Sú dve nebeské vojská, alebo jedno? Keď bojoval Michael a　jeho anjeli, tak Pán Ježiš so svojimi anjelmi odpočívali? Určite nie, veď podľa Matúša 25:31 „príde Syn človeka vo svojej sláve a　všetci anjeli s　ním“, takže Michael musí mať tých istých anjelov. Všetko skôr nasvedčuje tomu, že je iba jedno nebeské vojsko a jedno knieža tohto nebeského vojska (Dan. 8:10-11), knieža Jahveho vojska, ktorý sa ukázal Jozuovi (Joz. 5:13-15). Kto mohol viesť Božie vojsko do boja proti duchovným silám zla, ak nie ten, ktorý miloval spravodlivosť a nenávidel bezbožnosť takým spôsobom, že ho Boh pomazal olejom plesania nad jeho druhov? (Žid. 1:9). Písmo nikde nenaznačuje, že by mal Boh dvoch takýchto veliteľov. Archanjel je v　Biblii iba jeden a　má meno Michael. Tento „Michael“, je tiež nazvaný aj ako „veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho (Danielovho) ľudu“(Dan. 12:1a pr. J.R.).

Iný významný anjel, zrejme Gabriel hovoril Danielovi o　Michaelovi, keď bojoval proti perzskému a gréckemu kniežaťu, ako o　ich kniežati: „Nikto mi v　tomto nepomáha iba vaše knieža Michael“(Dan. 10:21b Jeruzalem. B.). V　tom čase bol iba Izrael Božím ľudom. Kto iný by mal stáť nad Božím ľudom Izraelom a　kto iný by mal byť ich kniežaťom, ako jedinečný, prvorodený Boží Syn? Ktorý anjel išiel za táborom Izraelovým, keď prechádzali cez Červené more (2.Moj. 14:19), aby tvoril neprekonateľný medzník medzi Izraelom a　Egypťanmi? Kto bol tým anjelom Božej tvári, ktorý ich zachraňoval (Iz. 63:9) pred ich nepriateľmi? Ktorého anjela Jahveh poslal pred nimi, keď mali vojsť do zasľúbenej zeme? (2. Moj. 32:34; 33:2). Jahveh túto úlohu mohol zveriť len tomu najsilnejšiemu z　nebeských bytostí, kto bol najviac osvedčený a　kto mal v　budúcnosti viesť vojsko anjelov do tej rozhodujúcej bitky (Zj. 12:7). Všetko teda nasvedčuje tomu, že to bol predľudský Ježiš Kristus, veľké knieža Božieho ľudu Michael. Je preto veľmi prirodzené, že práve ten, ktorý mal k　Izraelu najbližšie prišiel, aby sa stal jedným z　nich a　zanechal preto aj svoju prvotnú slávu a　postavenie, ktoré u　Otca mal.

Tento výklad, že Pán Ježiš bol v　nebi archanjelom Michaelom, by zároveň riešil aj druhú otázku. Môže byť len jedno nebeské vojsko. Všetci Bohu poslušní anjeli tvoria jeden celok, jedno Božie vojsko. Niet dôvodu, prečo by malo toto vojsko byť rozdelené na dve časti, preto nie je v　Biblii žiadna opora. Tiež veliteľom toho vojska môže byť len jeden. Ten, ktorý je tiež poslom (anjelom), ale jeho poslanie má väčšiu dôležitosť, ako u　jeho druhov (Žalm 45:8). Preto, ako jediný môže byť hlavným, vedúcim poslom, alebo princom všetkých poslov, čo by zodpovedalo gréckemu výrazu „archangelos“ „archanjel“. Týmto názvom je označený iba jeden z　anjelov, Michael. Keď sa strhla vojna v　nebi (Zj. 12:7), nastúpila proti satanovi a　jeho anjelom, kompletná Božia armáda. Boh zveril velenie tomu, kto je v　nebi po ňom najsilnejší a　najhorlivejší v　zastávaní sa Božej spravodlivosti. Viete si predstaviť, ak by bol Pán Ježiš inou bytosťou, ako archanjel Michael, že by Pán Ježiš počas tohto boja niekde v　nebi odpočíval, alebo sledoval boj svojich anjelov a　sám sa nezapojil? Bolo by to veľmi divné a　vôbec by to neodzrkadľovalo jeho povahu, ktorou je známy ako horlivý za nastolenie Božieho kráľovstva (Luk. 2:17).

Všimnite si, ako sa zhodujú dva výroky: „Ani sám archanjel Michael keď sa boril a hádal　s diablom o　Mojžišovo telo si nedovolil vyniesť rúhavého súdu, ale povedal: „Nech ťa skára Pán (Jahveh)!“(Júda 1:9) Porovnajme to s　výrokom Jahveho anjela, pred ktorým stál Jozua (Zach. 3:1) a　ktorý potom v　ďalšom verši nazvaný ako samotný „...Jahveh (sýr. Jahveho anjel) riekol satanovi: „Nech ťa potresce Jahveh, satan! Nech ťa potresce Jahveh, ktorý si vyvolil Jeruzalem!“(Zach. 3:2) Jahveho anjel je tu s　veľkou pravdepodobnosťou predľudský Kristus, pretože iba o　jednom anjelovi Boh povedal „moje meno prebýva v　ňom“(2. Moj. 23:21b), a　tak to bol zrejme on, kto vystupoval pod Jahveho menom, ako zástanca Božieho ľudu. Jeho výrok sa takmer úplne zhoduje s　výrokom archanjela Michaela z Júdu 1:9, kde je spomenutá scéna z　ešte skoršieho času, ako bol čas, kedy prorokoval Zachariáš. Z textu Júdu 1:9 môžeme vidieť, že hoci mal Pán Ježiš predtým v　nebi významné postavenie, ako knieža Božích anjelov, nedovolil si zasiahnuť do vecí, ktoré mal výlučne vo svojej právomoci Boh Otec. A　tak vidíme, že mal pred Bohom rešpekt, aj keď mu bol zo všetkých nebeských bytostí najbližší. Ctil si svojho Otca rovnako predtým, ako potom, keď bol človekom na zemi (Ján 8:49).

Čo sa týka pozadia textu z Júdu 1:9, ako najlepší výklad sa mi javí, že diabol chcel zneužiť to, akou bol Mojžiš osobnosťou a　spôsobiť, aby si z　miesta jeho smrti Izraeliti urobili kult. Michael o　tomto jeho zámere vedel, a　tak sa postavil satanovi na odpor. Nedovolil, aby Izraeliti vedeli o　tom, kde je Mojžiš pochovaný (5. Moj. 34:5-6), a　tak si nemohli urobiť z　miesta jeho hrobu kultické miesto. Diabol vedel, že Izraeliti sú na tieto veci náchylní a　jeho odpor zasluhoval potrestanie. Michael však hoci bol sám najvyšším z　anjelov odstúpil toto vyššej autorite. Ak by bol predľudský Ježiš Kristus inou bytosťou, ako archanjel Michael, tak by archanjel preskočil jednu autoritu (Ježiša Krista) a　odstúpil potrestanie satana Jahvemu – Najvyššiemu Bohu. Ak je ale predľudský Kristus totožný s　Michaelom, je to veľmi jednoduché, bola už len jedna autorita, ktorej mohol túto vec odstúpiť: Jahveh – Najvyšší Boh. Prečo sa prel so satanom práve Michael? Pretože sa to týkalo ľudu, ktorého bol on kniežaťom (Dan. 10:21) a　horlivým zástancom. Michael sa takto dokazoval ako verný Boží služobník aj vo vysokom postavení, a　preto to bude s　veľkou pravdepodobnosťou on, komu Boh zverí veľmi dôležitú úlohu, aby zviazal satana v　priepasti na 1000 rokov (Zj. 20:1-2).

V　Danielovi 11. a　12. kapitole vysvetľoval anjel pravdepodobne Gabriel Danielovi, čo príde na jeho ľud v　neskorších dňoch. Pri svojom rozprávaní sa dostal až k　poslednému času v　ktorom bude hrať dôležitú úlohu práve Michael: „V tom čase povstane veľké knieža Michael, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu a　bude čas súženia, akého nebolo, odkedy len je národom (Izrael) až do toho času. A　v　tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto bude nájdený zapísaný v　knihe“(Dan. 12:1). V　knihe Daniel sa slovo povstať často vzťahuje na jednanie kráľa, ktorý buď preberá svoju kráľovskú moc, alebo vo svojom kráľovskom postavení aktívne jedná (Dan. 11:2,3,4,7,20,21). Aj starí rabíni stotožňovali Michaela s　očakávaným Mesiášom a　najvyšším kňazom, ktorý má vládnuť na nebeskom Sione: B.T Zebahim 62a, Menahot 110a, Midraš Rabba z　2. Moj. 18, sekcia 5, Midraš Žalmov, Ž. 134, sekcia 1, Pesikta Rabbati, Piska 44, sekc. 10; atď.

Slovo Michael znamená otázku: „Kto je ako Boh?“ Odpoveďou je, že nikto, pretože Boh jediný je nesplodený nemá počiatok ani koniec, je „sám jediný Bohom, všetkých kráľovstiev zeme“(2. Kráľ. 19:15), a　tiež „sám Najvyšší nad celou zemou“(Žalm 83:19). Dá sa preto predpokladať, že Michael bude podľa svojho mena obhajcom tejto Božej zvrchovanosti. Preto sa aj viackrát dostáva do sporov so satanom (Zach. 3:1-2; Dan. 8:10-11; Júda 1:9), ktorý chcel Božiu zvrchovanosť spochybniť a chcel byť „podobný Najvyššiemu“(Iz. 14:14). Aj pri obhajovaní Božej zvrchovanosti však Michael neprekračuje svoje právomoci (Zach. 3:2; Júda 1:9).

Je tiež zaujímavé porovnať si výzor jedného z　významných anjelov (pravdepodobne Gabriela), ako ho opísal Daniel v　10. kapitole a　vzkrieseného Pána Ježiša, tak ako ho opísal apoštol Ján v　1. kapitole Zjavenia. Podľa dvoch zmienok o　Gabrielovi z　knihy Danielovej 8:15-16 a　9:21, môžeme predpokladať, že muž, ktorého Daniel opisuje v　10. kapitole je buď Gabriel, alebo muž (anjel), ktorý Gabriela k　Danielovi poslal (Dan. 8:16) vyložiť mu videnie. S　istotou však môžeme povedať, že to nie je Michael, pretože o　Michaelovi toto knieža hovorí. Daniel ho　opisuje takto: „A pozdvihol som svoje oči a　tu som uvidel muža oblečeného do ľanového rúcha, boky prepásané opaskom z　čistého zlata“(Dan. 10:5). Vzkriesený Ježiš Kristus (archanjel) je opísaný podobne: „A keď som sa obrátil, uzrel som sedem zlatých svietnikov a　uprostred svietnikov podobného Synovi človeka, odetého v　dlhé rúcho a　prepásaného cez hruď zlatým pásom“(Zj. 1:12b-13). Zásadnejší rozdiel je len v　tom, že jeden má zlatý pás na bokoch a　druhý na hrudi. Mimochodom aj siedmi anjeli v　Zjavení 15:6 „Boli oblečení do čistého skvúceho ľanu a　cez hruď boli prepásaní zlatým pásom.“ Ďalej anjelovi (zrejme Gabrielovi) „Telo žiarilo ako chryzolit a　jeho tvár sa blyšťala ako blesk, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a　nohy, ako lesklá meď a　zvuk jeho slov, ako hlas celého zástupu“(Dan. 10:6). Vzkriesený Ježiš Kristus (archanjel) mal „oči ako ohnivý plameň, nohy podobné mosadzi vo vyhni rozžeravenej a　hlas ako zvuk mnohých vôd. ...Tvár mal ako slnko, keď svieti vo svojej sile“(Zj. 1:14b,15,16b). Keď si skúsime týchto dvoch predstaviť podľa toho, ako ich opísali Daniel a　Ján môžeme skonštatovať, že ich opis sa takmer zhoduje. Najväčší rozdiel je v　tom, že vzkriesenému Kristovi „vychádzal z　úst ostrý dvojsečný meč“(Zj. 1:16a), čo znázorňuje autoritu a　moc, ktorú dostal od svojho Boha len on, aby svojím slovom súdil národy. Aj siedmi anjeli v　Zjavení 15:6 podľa Jánovho stručného opisu vyzerajú tak, ako vzkriesený Kristus (archanjel), no nedostali autoritu a　moc ako on, pretože jeho pomazal Boh olejom radosti nad jeho druhov (iných anjelov). Podobný opis má aj mocný anjel v Zjavení 10:1-3, ktorého stotožňujú so vzkrieseným Kristom aj viacerí zo zástancov trojice. „A videl som iného mocného anjela zostupovať z　neba, zahaleného oblakom a　s　dúhou na hlave. Tvár mal ako slnko, nohy ako ohnivé stĺpy a　v　ruke mal otvorený zvitok. Pravou nohou sa postavil na more, ľavou na zem a　zavolal mohutným hlasom, ako keď reve lev.“ Na rozdiel od vzkrieseného Krista v　1. kapitole nemá v　ruke 7 hviezd, ale otvorený zvitok a　namiesto meča vychádzajúceho z　úst má na hlave dúhu. Dúha v　biblickej symbolike predstavuje zmluvu, takže tu nie je Kristus predstavený ako sudca, ale ako anjel - sprostredkovateľ zmluvy (Mal. 3:1). Tým že stojí na mori aj na zemi je ukázané, že vďaka zmluve, ktorú sprostredkoval dostane vládu nad zemou a　morom. Nie je však rovný Najvyššiemu Bohu pretože na neho, ako na vyššieho od seba prisahal: „Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori a　na zemi, zdvihol svoju pravicu k　nebu a　prisahal na toho, ktorý žije na veky vekov,“(Zj. 10:5-6). Podobne „pozdvihol svoju pravicu k　nebu a　prisahal na živého na veky...“ aj muž v　ľanovom rúchu v　Danielovom videní (Dan. 12:7). Na rozdiel od nich Najvyšší Boh keď dával Abrahámovi zasľúbenie „nemal na koho väčšieho prisahať, tak prisahal sám na seba...“(Žid. 6:13). Z toho môžeme vidieť jasný rozdiel medzi Všemohúcim Bohom a　inými aj keď veľmi významnými nebeskými poslami. Výrazná podobnosť anjela opísaného v　Danielovi 10:5-6 zrejme Gabriela a vzkrieseného Krista (archanjela Michaela), ako v　1. kapitole Zjavenia tak aj v　10. a　tiež siedmych anjelov v　15. kapitole svedčí o　tom, že všetci sú duchovnými bytosťami zrodenými v nebi a　všetci Božími poslami, bytostne oddelenými od samotného Boha. Žiadny verš z　Biblie však ani len nenaznačuje, že by ten najvýznamnejší z　nich mal byť časťou, alebo osobou nejakého tajomného trojjediného božstva. Ale skôr to, že jeden z　nich má poslanie (pomazanie) oveľa významnejšie od ostatných (Žid. 1:9) a je to ten, ktorý je zrodený ako prvý zo všetkých nebeských bytostí (Zj. 3:14; Prísl. 8:22; Mich. 5:2). Toto pomazanie však nedostal preto, že sa zrodil prvý, ale preto, že sa dokázal, ako veľmi horlivý obhajca Božej spravodlivosti a　zvrchovanosti. Žalmista o　ňom hovorí: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel bezbožnosť, preto ťa hojnejšie pomazal Boh (bože), tvoj Boh olejom radosti ako tvojich druhov“(Žalm 45:8). Skúsme si teraz priblížiť jednanie archanjela Michaela, tak ako to opísal prorok Daniel. Potom čo mal prorok trojtýždňový čiastočný pôst, prichádza k　nemu Boží posol pravdepodobne Gabriel a　povedal mu: „Neboj sa Danielu, lebo od prvého dňa, ako si priložil svoje srdce, aby si rozumel a　ponižoval sa pred svojím Bohom, vypočuté sú tvoje slová a　ja som prišiel príčinou tvojich slov. A　knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, ale Michael jeden (prvý) z　popredných kniežat, prišiel mi na pomoc a　ja som ho zanechal tam pri perzských kráľoch“(Dan. 10:12-13). Perzské knieža bol padlý anjel proti ktorému Boží anjel (Gabriel) stál. Zrejme išlo o　prepustenie Izraela do svojej zeme čomu sa snažil padlý anjel prekážať. Stáť proti nemu bolo teda veľmi dôležité, ale tiež aj to, aby bolo Danielovi oznámené, čo príde na jeho ľud v　neskorších dňoch (Dan. 10:14). A　tu si všimnime jednanie Michaela, ako nenávidel bezbožnosť, prichádza, aby zastúpil anjela (Gabriela) a　nedovolil uskutočniť bezbožné zámery perzského kniežaťa. Zároveň tým umožnil Gabrielovi prísť k　Danielovi a　oznámiť mu slová, ktoré boli vtedy pre Židov tak dôležité a z　ktorých čerpáme aj my dnes. Michael nešiel k　Danielovi, hoci by to bola zrejme pokojnejšia služba, ako stáť proti nejakému démonovi. Michael sa postavil tam, kde to bolo rozhodujúce, aby dopomohol spravodlivosti a　stál proti bezbožnosti. Nie je to podobný spôsob jednania, ako u Ježiša Krista, ktorý sa nechal pribiť na drevo, aby nás zastúpil? V　jednaní Michaela tak môžeme vidieť povahu toho, kto nám je veľmi blízky a　kto neušetril ani svoj život, pretože miloval spravodlivosť a　nenávidel bezbožnosť. Michael horlil za obnovenie pravého uctievania, a　preto zastúpil anjela (Gabriela), aby pomohol svojmu ľudu. Preto je to s　veľkou pravdepodobnosťou on, pred ktorým stojí Jozua vo videní proroka Zachariáša (Zach. 3:1-3). On nariaďuje aby zobrali z　Jozuu zamazané rúcho a　hovorí: „Hľa preniesol som tvoju neprávosť a　obliekol som ťa do slávnostného rúcha“(Zach. 3:4b). V　tomto videní bol po pravici Jozuovej aj satan útočiaci na neho (Zach. 3:1) a　tak Michael vlastne stál proti nemu. Kto iný mal viac stáť o　to, aby sa Boží ľud vrátil do svojej zeme ako Michael ich knieža (Dan. 10:21)? A kto iný by mohol sprevádzať Izrael cez Červené more (2. Moj. 14:19) ako ten, ktorý stojí nad nimi (Dan. 12:1)? „Vtedy sa pohol anjel Boží, ktorý išiel pred táborom Izraelovým a　išiel za nimi a　tak sa pohol aj oblakový stĺp z　pred nich a　stál za nimi“(2. Moj. 14:19). To, že sa premiestnil z　čela tábora na koniec opäť vyplýva z　Michaelovej povahy. Je to povaha Ježiša Krista, ktorému záleží aj na tých posledných, ktorí nevládali ísť tak rýchlo. Je to povaha pastiera, ktorý opustí 99 oviec aby išiel hľadať jednu stratenú (Luk. 15:4-6). Keď sa pustili do roztvoreného mora Egypťania, aby prenasledovali Boží ľud, Michael stál už na konci Izraelského ľudu, aby ho ochránil. Niečo podobné môžeme vidieť aj v　proroctve Izaiáša o　vyjdení Izraela z Babylonu: „Lebo nebudete vychádzať náhlivo, ani nemusíte utekať s chvatom, lebo Jahveh pôjde pred vami a　za vami ako zadná stráž pôjde Boh (boh) Izraelov“(Iz. 52:12). Kto je boh Izraelov, keď Jahveh (Najvyšší Boh) pôjde pred nimi? Môže to byť Jahveh, ktorý stráži svoj ľud spredu aj zozadu, ale môže to byť aj tak, že za nimi ide „veľké knieža Michael, ktorý stráži synov tvojho (Danielovho) ľudu“(Dan. 12:1 Jeruz. B.). Aj apoštol Pavol keď hovorí o prechode Izraelitov cez Červené more spomína toho, kto išiel za nimi: „Nechcem totiž bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom a　všetci boli pokrstení v　Mojžiša v　oblaku a　v　mori. Všetci jedli ten istý duchovný pokrm a　všetci pili ten istý duchovný nápoj. Pili totiž z　duchovnej skaly, ktorá išla za nimi a　tou skalou bol Kristus“(1. Kor. 10:1-4). Tu máme jednoznačný dôkaz o　tom, kto bol tým Božím anjelom, ktorý išiel za nimi. Bol to predľudský Ježiš Kristus, on bol strážcom Božieho ľudu. To však úplne vyvracia predstavu o　trojici, pretože podľa jej zástancov by mal byť Ježiš predtým v　nebi jednou z　osôb Boha, rovný Bohu vo všetkom a　tu sme si práve ukázali, že bol Božím poslom. Mal teda od Všemohúceho Boha určité poslanie, príkaz ktorý mal splniť. Skala predstavuje niečo silné s　čím sa nedá pohnúť. Ale ako mohli Izraeliti piť z　neho ako z　duchovnej skaly? Mali jeho ochranu a　priazeň, no nemali to zneužívať, lebo Jahveh im o　ňom povedal: „Hľa posielam pred tebou anjela, aby ťa opatroval na ceste a　priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. Dávaj na seba pred ním pozor a　poslúchaj jeho hlas. Nesprávaj sa voči nemu spurne, lebo by neodpustil vaše prestúpenie, lebo moje meno je v　ňom (doslovne v　jeho strede)“ (2. Moj. 23:21b). Z　tohto textu vidíme, že Boh dal tomuto svojmu poslovi veľkú autoritu, to znamená, že tento anjel mal u　Boha veľkú dôveru, čo nám opäť ukazuje na predľudského Krista, ktorý bol Božím hlavným anjelom. Ale ako rozumieť tomu, že Božie meno je v　ňom? Boh povedal o mieste, kde mal byť uctievaný: „...aby tam prebývalo moje meno“(Neh. 1:9b). Znamenalo to, že tam (v Jeruzaleme) bolo jeho meno známe a　bolo vo veľkej úcte. Tento posol mal k　svojmu Bohu veľmi veľkú úctu, pretože ho zo všetkých bytostí najlepšie poznal (Mat. 11:27), veď sa podieľal spolu s　ním na stvorení všetkého (Prísl. 8:30). Preto bol aj Bohu veľmi blízky a　Izaiáš ho nazval „anjelom jeho tvári“ (Iz. 63:9). Je veľmi nepravdepodobné, že by Boh vymenil anjela, ktorý bol hlavným zástancom a　vodcom jeho ľudu, za iného. Takže by bol pri prechode cez Červené more jeden (anjel) a　v　časoch Daniela by bol ich kniežaťom úplne iný anjel. Všetky doterajšie skutočnosti nás vedú len k　jednému záveru, že Boží ľud, vtedy Izrael a　dnes kresťania majú len jedného hlavného zástancu.

Takýto názor sa zástancovia trojice obvykle snažia spochybniť zdôraznením, že anjel, zrejme Gabriel nazval Michaela: „jeden z prvých (z　popredných) kniežat“(Dan. 10:13). Často sa to snažia interpretovať, že je Michael jeden z　tých, ktorí sú si　rovní. To by však bolo v　rozpore s　textami, ktoré som uviedol, ale čo je ešte dôležitejšie, nie je to takto napísané. Aj　keď sú viacerí prví, alebo poprední, neznamená to, že si musia byť všetci rovní a　že by nemohol jeden z　nich vynikať viac. Skúsme sa preto pozrieť na to, čo o　tomto verši napísal znalec hebrejčiny adventista Jacques Doukhan v　knihe Túžba zeme, čo je vlastne výklad Danielovho proroctva: „Slovo Michael znie z　Gabrielových úst ako privolávanie kniežaťa, ktoré bojuje po jeho boku (v. 13 a 21) a　ktoré je – ako „vaše knieža“ – na čele Danielovho tábora (v. 21). Verš 13 dokonca naznačuje prostredníctvom superlatívu, že je „prvým z　prvých kniežat“ (doslovný preklad), a　nie len „jedným z　hlavných kniežat“ (druhá verzia). Slovo „echad“, ktoré sa vo všeobecnosti prekladá základnou číslovkou „jeden“, sa používa aj vo význame radovej číslovky „prvý“, čo dáva tejto vete zmysel, ktorý oveľa lepšie vyhovuje kontextu knihy Daniel. Pri tejto príležitosti autor používa výraz „echad“ (jeden alebo prvý) namiesto iného slova „rišon“ (prvý) pravdepodobne preto, aby sa vyhol nešikovnej formulácii „prvý z　prvých“. V　knihe Daniel je zmysel slova „prvý“ radšej označený slovom „echad“ alebo jeho aramejským ekvivalentom „chad“, ako slovom „rišon“. V　knihe Daniel je to šesťkrát pre „ahad“ (1:21; 9:1,2; 11:1; 6::2; 7:1) naproti tomu trikrát pre „rišon“ (8:21; 10:4,12). Táto tendencia, ktorá je pozorovateľná najmä v　post-exilových knihách, sa vysvetľuje pravdepodobne ako aramejský vplyv.“

Podľa Doukhana je teda možné, že by častejšie používanie slova „ahad“ vo význame prvý znamenalo, že v　Danielovi 10:13 je „Michael prvý z　popredných kniežat“. Jednoznačný dôkaz na to však nemáme a　tak to, čo napísal Doukhan, by som predložil, len ako možnú variantu. Skôr už Zjavenie 12:7 nám podáva veľmi silný dôkaz, že Michael nie je medzi poprednými kniežatami len rovný ostatným: „A v　nebi vypukla vojna, Michael a　jeho anjeli bojovali s　drakom a　bojoval drak a　jeho anjeli“. V　tomto verši vidíme, že rovnako, ako má drak (satan) svojich anjelov, tak má aj Michael svojich anjelov a　ako drak (satan) nie je rovný svojim anjelom, ale je im nadradený, tak aj Michael je hlavou svojim anjelom. Aj výrazom archanjel (hlavný anjel) je nazvaný iba jeden, ten ktorý je ich vodcom, Michael (Júda 1:9). Proti satanovi a padlým anjelom vedie nebeské vojská ako Michael, ale pri potrestaní bezbožných ľudí vedie tieto vojská, ako „Verný a　Pravdivý, ktorý spravodlivo súdi a　bojuje.“ Jeho opis potom pokračuje: „Oblečený bol do plášťa, zmáčaného krvou a　jeho meno je Slovo Božie. A　išli za ním nebeské vojská na bielych koňoch oblečené do bieleho, čistého kmentu. Z　úst mu vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy“(Zj. 19:11b, 13, 14, 15a). Prečo ten rozdiel v　menách? Padlých anjelov vzkriesený Kristus vyobcoval z　neba s　autoritou hlavného anjela. No odstrániť bezbožníkov, príde ako ten, ktorého výzor pripomína jeho pozemskú službu. Aby potvrdil, že jeho slovo bolo pravdivé a　že ešte skôr, ako príde vykonať trest, ľudí miloval. A to takým spôsobom, že obetoval svoj ľudský život, aby sa mohli pred týmto trestom zachrániť. Vynára sa tu ešte jedna otázka: Mali anjeli takéhoto vodcu aj v starozákonných časoch? Prorok Zachariáš mal videnie o　tom, ako anjelské vojská pochodili krajiny, kde boli Izraeliti v　zajatí. Na ich čele bol jeden muž (anjel) ktorému sa zodpovedali. „Videl som v　noci muža sedieť na červenom koni, stojacom medzi myrtovými krami, ktoré boli v priehlbine a　za ním kone červené, gaštanové a　biele. A　tak som povedal: „Pane môj kto sú títo?“ Anjel, ktorý hovoril so mnou povedal: „Ja ti ukážem kto sú títo“. A　muž ktorý stál medzi myrtami povedal: „To sú tí, ktorých poslal Jahveh pochodiť zem. A　odpovedali Jahveho anjelovi stojacemu medzi myrtami: „Pochodili sme zem a　hľa celá zem je obývaná a　je bezpečná a　v pokoji“(Zach. 1:8-11). Z　Tohto textu môžeme vidieť, že muž na červenom koni je predstaveným tým, ktorých Jahveh poslal pochodiť zem. Jemu oznamujú výsledok ich pozorovania. Vidím v　tom jasný súlad s　tým, čo sme si doteraz uviedli. Jeden z　anjelov je hlavný, ale nie je rovný Najvyššiemu Bohu, pretože po tom, čo mu oznámili výsledok ich pozorovania, prihovára sa za Izraelský ľud u　toho Najvyššieho. „A anjel Jahveho odpovedal a　riekol: „Jahveh nebeských mocností, až dokedy sa ty nezľutuješ nad Jeruzalemom a　nad mestami Júdovými, na ktoré si sa hneval už sedemdesiat rokov. A　Jahveh odpovedal anjelovi, ktorý hovoril so mnou, dobré slová, potešiteľné slová“(Zach. 1:12-13). Jahveho anjel je teda s　najväčšou pravdepodobnosťou predstavený anjel, teda archanjel. Archanjelom je však nazvaný iba jeden a　to Michael (Júda 1:9). V　12. verši môžeme vidieť, že sa Jahveho anjel prihovára u　Boha za Izrael, to je presne to, čo robí vzkriesený Ježiš Kristus (archanjel), keď sa prihovára za nás u　svojho Otca (Rim. 8:34). Toto videnie Zachariášovo teda len potvrdzuje, čo bolo už uvedené.

V　Zjavení 7:2-3 hovorí Ján o　anjelovi, ktorý dal príkaz štyrom anjelom, ktorí držali štvoro zemských vetrov: „A uvidel som iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha. Zavolal mohutným hlasom na štyroch anjelov, ktorým bolo dané škodiť zemi a　moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromu, kým neoznačíme otrokov nášho Boha pečaťou na ich čelách!“ Podľa príkazu, ktorý tento anjel dáva, ho môžeme považovať za vodcu anjelov, teda archanjela a　podľa Božej pečate, ktorú mal, aby ňou označil vykúpených môžeme rozpoznať, že je to vzkriesený Ježiš Kristus. On mal podľa Jána Krstiteľa krstiť svätým Duchom (Mat. 3:11b). Pavol nazval krst Duchom zapečatením (Ef. 1:13). Ježiš Kristus je teda anjelom, ktorý dáva pokyny iným anjelom a　dáva označenie vykúpeným. Veď kto iný by mal dávať Božiu pečať svojím ľuďom, ako ich knieža.

Jahveho anjel vystupuje na niektorých miestach Biblie akoby to bol sám Boh, dokonca v　1. Mojžišovej 18:13, 17, 22, 26, 33 pod menom Jahveh. Hneď 1. verš 18. kapitoly začína slovami: „Potom sa mu ukázal Jahveh v　dúbrave Mamreho,“(1. Moj. 18:1a). Ako sa mu však ukázal? „A keď pozdvihol svoje oči, videl a　hľa traja muži stáli naproti nemu“(1. Moj. 18:2a). Tí traja boli samozrejme Božími poslami poslanými k　Abrahámovi. Aj ten ktorý po odchode dvoch svojich druhov do Sodomy vystupuje pod menom Jahveh, nie je samotný Jahveh, ale Jahveho posol, ktorý hovoril v　jeho mene. Je dosť možné, že to bol práve ten hlavný posol, teda predľudský Kristus, ale nedá sa to jednoznačne potvrdiť. Hoci tohto posla nazýva Mojžiš menom Jahveh, vieme, že to nebol Jahveh osobne, pretože tento posol keď uvažoval o　Abrahámovi spomínal Jahveho, ako niekoho iného: „Lebo ho poznám, pretože prikáže svojim synom a　svojmu domu po sebe, a budú ostríhať Jahveho cestu, činiť spravodlivosť a　súd, aby Jahveh uviedol na Abraháma to, čo o　ňom hovoril“(1. Moj. 18:19). Podobne Jahveho anjel, ktorého prorok Zachariáš tiež nazval Božím menom (Jahveh), spomína Jahveho ako niekoho, kto je pre neho nadradený: „Ale Jahveh povedal satanovi: Nech ťa potresce Jahveh, satane a　nech ťa potresce Jahveh, ktorý si vyvolil Jeruzalem!“(Zach. 3:2a). Tento anjel, ktorý je tu nazvaný Božím menom hovoril presne to isté, ako archanjel Michael (Júda 1:9). Preto môžeme vedieť, že hoci ho tu Zachariáš nazval Jahveh, nie je to samotný Jahveh, ale niekto, kto je Jahvemu podriadený, a　preto mu odstupuje potrestanie satana.

Aj Jákob mal skúsenosť s　Jahveho anjelom: „A anjel Boží mi povedal vo sne: „Jákob!“ A　odpovedal som: „Tu som“(1. Moj. 31:11). O　jeden verš ďalej, však tento anjel hovorí: „Ja som ten Boh z　Bétela, kde si pomazal pamätný kameň a　kde si mi zložil sľub“(1. Moj. 31:13). Na prvý pohľad sa nám môže zdať, akoby bol tým Bohom anjel, ktorý k　Jákobovi vo sne prehovoril. Anjel tu však zjavne zastupuje Boha, čo vyplýva už z　toho, že je nazvaný Božím anjelom, teda poslom Boha. Anjel reprezentuje svojho Boha, môže hovoriť v　jeho mene, ale nie je tým Bohom, pretože je od Boha poslaný.

Podobne Mojžiš videl Jahveho anjela: „A ukázal sa mu anjel Jahveho v　plameni ohňa z prostriedku kra“(2. Moj. 3:2a). Potom však „zvolal na neho Boh sprostred kra...“(4. verš). Je dosť možné, že tam bol prítomný aj samotný Jahveh (Sk. 7:30-32), ale môže to byť aj tak, že Jahveh hovoril s　Mojžišom prostredníctvom svojho anjela (Sk. 7:38). V　každom prípade ani tento text neodporuje tomu, že Jahveho anjel je niekto iný, ako samotný Jahveh. Podobne videli Jahveho anjela ďalší muži a　ženy: Hagar (1. Moj. 16:7-14), Jákob (1. Moj. 32:24-30), Gedeon (Sud. 6:11-22), Manoach a　jeho žena (Sud. 13:3-22) a　ďalší. Viacerí z　nich si mysleli, že videli samotného Boha, a　preto by mali zomrieť. Samotného Boha samozrejme vidieť nemohli, veď Boh povedal Mojžišovi: „Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo ma neuvidí človek, aby zostal živý“(2. Moj. 33:20). Videli len jeho posla, ktorý vystupoval v　jeho mene. Podľa listu Pavla Galaťanom vyplýva , že minimálne s　Mojžišom prišli do kontaktu viacerí anjeli, pretože zákon „bol ustanovený prostredníctvom anjelov v　ruke sprostredkovateľa“(Gal. 3:19b; Sk. 7:53). Osobne si myslím, že vo väčšine prípadov sa Božím mužom a　ženám zjavoval hlavný Boží posol (archanjel). Keď mali Izraeliti ťažkosti, tak Boh používal práve tohto posla: „V každom ich súžení mal aj on súženie a　anjel jeho tvári (iný preklad „jeho osobný posol“) ich zachraňoval“(Iz. 63:9a pr. J.Roháček). Tento anjel bol osobe Boha najbližší. Boh mal v　ňom najväčšiu záruku, pretože on Boha najlepšie poznal, bol to jeho jedinečný Syn, ktorý najlepšie odzrkadľoval jeho tvár tým, že napodobňoval jeho charakter. Je preto ľahko pochopiteľné, že Boh zveril záchranu svojho ľudu práve jemu. Zveril mu túto úlohu v　časoch Mojžiša (1. Moj. 14.19), v　časoch Jozuu (Joz. 5:13-15), v　časoch Izaiáša (Iz. 52:12), ako aj v　časoch Daniela (Dan. 10:13,21; 12:1). Preto práve tento hlavný Boží posol (archanjel) dostal tú najveľkolepejšiu úlohu, aby zachránil a　vykúpil Boží ľud z hriechu. To už však nemohol urobiť ako duchovná bytosť, a　preto ukazuje plnosť svojho charakteru, vzdáva sa svojej slávy a stáva sa človekom. Ako človek, dostáva schválenie od svojho Boha a　je mu daná božská autorita, ktorú potom používa. Na záver svojej služby prináša dokonalú obeť za hriechy ľudstva a　svojou smrťou tak ospravedlňuje mnohých (Iz. 53:11). Vzkriesený je samozrejme ako duchovná bytosť, pretože nebol oživený v　tele, ale v　duchu: „V tele bol usmrtený, ale oživený v　duchu (Duchom), v　ktorom aj odišiel...“(1. Pet. 3:18b). Boh ho povýšil opäť do postavenia vodcu anjelov (hlavného anjela, archanjela)(1. Pet. 3:22), nad všetky duchovné bytosti (Fil. 2:9-11). Boh mu dal svoju slávu a　plnú moc nad nebom aj zemou. A　tak zrejme iba on môže byť anjelom, oznamujúcim pád Babylonu, a　osvecujúcim celú zem: „Potom som videl iného anjela zostupovať z　neba; mal veľkú moc, až sa zem ožiarila jeho slávou“(Zj. 18:1). Zem môže byť takto osvietená iba Božou slávou, prorok Ezechiel videl vo videní, ako „sláva Boha Izraelovho prichádzala smerom od východu, ktorej zvuk bol ako zvuk mnohých vôd a　zem svietila od jeho slávy“ (Ez. 43:2). Z　toho môžeme rozpoznať, že anjel ktorý zem osvietil, je tým kráľom, ktorý dostal od Boha vládu nad celou zemou. Môžeme ho teda stotožniť so vzkrieseným Ježišom Kristom, ktorý má na hlave korunu, symbol kráľovskej moci (Zj. 6:2; 14:14; 19:11-12). V　pozícii k　nám ľuďom je teda kráľom. V　pozícii k　anjelom je ich vodcom, archanjelom. Preto keď nastala vojna v　nebi (Zj. 12:7) vedie ich ako archanjel, lebo Michael je jediný archanjel (Júda 1:9). Keď má nastať vzkriesenie z　mŕtvych k　nebeskému životu v　ktorom budú ľudia „ako anjeli“(Luk. 20:35-36), prichádza opäť „s　hlasom archanjela“(1. Tes. 4:16). Keď však prichádza zožať úrodu zeme, teda zhromaždiť tých ktorí majú na zemi prežiť deň Božieho hnevu (Mat. 13:30,41; 25:31-34), je zobrazený ako Syn človeka: „A videl som a　hľa, biely oblak a　na oblaku sedel niekto, podobný Synovi človeka. Na hlave mal zlatú korunu a　v　ruke ostrý kosák“(Zj. 14:14). Ani toto však nenaznačuje, že by mal byť rovný Bohu, alebo časťou tajuplného trojjediného Božstva, ale aj podľa nasledujúcich veršov skôr to, že je Bohu podriadený: „Tu vyšiel z　chrámu iný anjel a　volal mohutným hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku: „Prilož svoj kosák a　žni, lebo prišla hodina žatvy, keďže dozrela žatva zeme!“ A　ten, ktorý sedel na oblaku, priložil kosák k　zemi a　požatá bola zem“(Zj. 14:15-16). Treba si všimnúť, že ten podobný Synovi človeka nezačal žatvu sám od seba, ale dostáva pokyn. Anjel, ktorý mu ho dáva vyšiel z　chrámu, takže môžeme predpokladať, že ho poslal ten, ktorý sedí na tróne, teda Všemohúci Boh. To je aj v　súlade s　inými textami Biblie, ktoré hovoria, že o　tom čase, kedy sa to stane rozhodne Boh Otec (Mar. 13:32; Sk. 1:7).

Všetky uvedené skutočnosti nás teda vedú k tomu, že Ježiš Kristus a　archanjel Michael sú s　veľkou pravdepodobnosťou tou istou bytosťou a　tiež potvrdzujú, že Ježiš Kristus ani po vzkriesení nie je rovný samotnému Bohu. Ako archanjel je síce nadriadený anjelom, ale stále podriadený Bohu, a　to je v　súlade aj s　tým, čo sme si dokázali v　predošlých článkoch. Viem, že niektorí zo zástancov trojice budú tieto slová považovať za nehoráznosť, no skúste prosím vás uvažovať. To, že Boh Otec poslal svojho Syna z　nebeskej slávy k　nám ľuďom je jasné z　mnohých textov (Ján 3:31-32; 5:30b; 6:38; 7:16; 12.49). No a　ten, kto je poslaný je poslom. Posol je v　gréčtine angelos a　v　hebrejčine MALAK, čo je v　Biblii obvykle preložené slovom anjel. Jeden z　Božích poslov (anjelov) je však od ostatných významnejší, pretože je ich vodcom. On jediný má titul archanjel.